Návštevníci stránky rozumejú podmienkam jej používania a súhlasia s nimi. Táto stránka využíva súbory „cookie“, aby vám rýchlejšie poskytla služby šité na mieru. Používaním tejto stránky súhlasíte s naším používaním súborov „cookie“. Rozumiem

SALAK GANG

Michaela Salák, nás dostala nielen svojim štýlom, úprimnosťou, silou, ženskosťou, ale najmä svojim bezhraničným pôvabom a spôsobom života, ktorým inšpiruje množstvo žien i mužov. Slová nedá sa, pre ňu neexistujú a dokazuje to každý deň. Štyri deti, manžel – hokejový brankár, rodina, pes, neustále sťahovania a nezabúda ani sama na seba. Ako sa to dá zvládnuť, kde nachádza inšpiráciu sama Miška a ako žiť, tak aby sa človek nezbláznil, žiť s nadhľadom? Keep reading :-)!

SALAK GANG

Michaela, každý kto si pozrie Váš Instagram profil, tak získa dojem, že ste superžena. Povedzte, ako zvládate výchovu 4 malých detičiek, manžela, sťahovania, domácnosť a vôbec seba samú?

Určite si o sebe nemyslím, že som superžena, ani zďaleka nie. Napríklad si trúfam povedať, že mám doma superchlapa a ja vďaka tomu za ním plávam :-). Neustále balansujem, neustále niečo riešim, pochybujem o sebe. Je ale pravda, že už pred pár rokmi som si určila priority. To, čo od života naozaj chcem a to, bez čoho sa zaobídem a čo ma nenapĺňa. Bolo to po narodení najstaršieho syna. Kedy sa zo mňa stala žena. Nikdy nezabudnem na moment, kedy mi moja kamarátka, vo veku mojich rodičov, v Amerike hovorila, ako na vernisáži stretla manželský pár, ktorý mal okolo 80 rokov. Ona sa ich spýtala, či majú nejakú radu k spokojnému životu, hlavne k tomu partnerskému. Oni odpovedali, že celé tajomstvo tkvie v tom, že nikdy nesmieš svoje dieťa začať milovať viac než svojho partnera. Je to povedané asi trochu kruto, avšak ja som si z toho zobrala to, že nikdy nesmiem dopustiť to, aby som zanedbávala náš vzťah, našu lásku. Mám všetko postavené na našom partnerstve a keďže som si vďaka tomu istejšia, tak môžem byť celkom dobrá matka a kvôli svojej rodine precestovať napríklad aj celý svet. Mám dni, kedy dokážem behom chvíle pobaliť celý dom, presťahovať ho, pobaliť deti, postarať sa o všetko okolo, bez akejkoľvek pomoci, potom ale prichádzajú tiež dni, kedy veľmi rada všetky povinnosti prehodím na niekoho iného a ja si idem napríklad užiť víkend len sama so sebou. Zhrnula by som to asi takto. Všetku silu, ktorú beriem na život, ktorý máme, mi dáva môj muž a moje deti.

 

Precestovali ste spolu s manželom a Vašimi deťmi naozaj mnoho krajín. Ktorá Vám doposiaľ učarovala najviac a prečo?

Žili sme v Škandinávii a tam je prekrásne. Milujeme Stockholm. Milujeme tú severskú krásu. Ich design. Neviem, ako to robia, ale Švédku alebo Švéda poznám ihneď, vždy krásni a štýloví a málokedy sa nezasním a nezaspomínam, ako sa nám tam krásne žilo. Z ich štýlu života čerpáme neustále. Verím, že sa tam raz vrátime a pár mesiacov tam budeme žiť. Potom sa stalo našou srdcovkou - Bali. Tú energiu, ktorú som zažila, som nezažila nikde na svete. Ľudia usmievaví, pozitívni. Miesto, kde sa dokážeme zastaviť a upokojiť. Práve preto sme sa tam rozhodli postaviť vilu, takže tam máme tiež jeden z našich domovov a je nám tam moc pekne.

 

Nechýba Vám niekedy Váš kraj? Keby ste mohli, čo by ste si so sebou zobrali na cesty?

Vzhľadom na to, že sa pravidelne vraciame domov do Čiech každé leto a to vždy minimálne na mesiac, tak nám náš domov nechýba. Zatiaľ. Vždy si naplno užijeme ako rodinu, tak aj priateľov. Nevieme, kde sa nakoniec raz usadíme natrvalo, každopádne Čechy a hlavne Praha sú jednoznačne miestom, ktoré je na život jedno z najkrásnejších. A čo by som si so sebou zobrala? Asi nič. Potrebujem okolo seba deti, muža a nášho psíka. To mi ku šťastiu stačí.

 

Viete si predstaviť život naspäť v Čechách? Nastálo?

Teraz vôbec. Možno pol roka tu a pol roka vo svete. Ale nastálo nie. Milujeme cestovanie, poznávanie. Život je krátky a krásny, preto chceme zažiť, čo najviac. Ale nikdy nehovor nikdy. Uvidíme, čo bude o päť, desať rokov. Ale mám taký sen, že raz vybalím všetky tie krabice, čo máme v sklade, postavíme obrovskú knihovňu a vytvoríme domov, kde sa budeme vracať. Taký dom by sme raz radi postavili v Čechách.

 

 

Keď porovnáte život vonku a doma, v čom vidíte najväčšie rozdiely? V ľuďoch, systéme, živote?

V ľuďoch. Každá destinácia má niečo do seba, každú destináciu, ale veľmi ovplyvňuje to, akí ľudia tam žijú. Trúfam si povedať, že sme toho zažili a videli veľmi veľa. Možno a vďaka tomuto nie sme úplne pripravení sa presťahovať do Čiech nastálo. Milujeme to tu, narodili sme sa tu, ale je tu veľa vecí, ktoré nám vadia a medzi ktorými nechceme žiť. Každá lokalita má naozaj niečo do seba, každá krajina má svoje plusy a mínusy. Nám sa napríklad veľmi dobre žije v Rusku a to hlavne z dôvodu, akí Rusi sú. Síce nie sú veľmi obľúbení kvôli svojmu správaniu, ale keď sa im dostanete pod kožu, zžijete sa s nimi, spoznáte, akí naozaj sú, tak je to úplne niečo iné. Máme ako slovanský národ veľa spoločného, každopádne presne to, v čom sme rozdielni, nám tu konkrétne chýba. Mám problém s českou povahou. Ohováranie za chrbtom. To Rusi nerobia. Keď sa im niečo nezdá, povedia vám to rovno do očí. Zasa na stranu druhú, v Rusku by som dlhodobo žiť nechcela. Európa je krásna a žije sa v nej ľahko, v Rusku je život ako taký, oveľa ťažší. A napríklad žiť v Amerike, ma vôbec neláka.

 

Kde plánujete najbližšiu destináciu na život?

Radi by sme zostali ďalšie tri roky v Rusku. Teraz má môj manžel podpísanú zmluvu v Jaroslavli, takže sa tam budeme momentálne sťahovať a minimálne deväť mesiacov, tam strávime. Keď skončí sezóna, čo je niekedy v mesiaci február, plánujeme sa presunúť do južnej Afriky, ktorá nás veľmi láka.

 

Ako vyzerá Váš deň?

Môj deň sa odvíja od toho, či prebieha manželova sezóna alebo nie. Pokiaľ sezóna je, bývam zvyčajne na všetko úplne sama. Po sezóne mi manžel so všetkým pomáha. Vyzerá to asi tak, že sa postupne začínajú prebúdzať deti a mojou úlohou je všetkých nakŕmiť :-), umyť, prezliecť. Ráno je u nás zvyčajne veľký cirkus. Po raňajkách, tých starších troch odveziem do škôlky. Zostávam s najmladšou a zariaďujem všetko, čo je potrebné. Chvíľku pre seba obvykle mám, keď malinká zaspí. Tú chvíľku vypĺňam cvičením s trénerkou. V Rusku som mala opatrovateľku, takže keď boli deti v škôlke, pomáhala mi s najmladšou dcérkou, aby som mohla zariadiť nákupy, varenie atď. Popoludní už vyzdvihujeme deti spoločne a trávime čas všetci dohromady ako rodina.

 

Strávili ste dosť času na Bali, kde ste si dokonca zaobstarali vlastný domček. Čo predchádzalo tomuto rozhodnutiu? Prečo práve Bali a čím vám učarovalo?

Na Bali sme sa dostali úplnou náhodou, vôbec sme neplánovali, že sa tam poletíme pozrieť, ale boli sme na našej ceste okolo sveta, vtedy práve na Srí Lanke a Bali nám prišlo ako fajn lokalita. Ostrov bohov a démonov, znelo to magicky. Takže sme kúpili letenky a druhý deň leteli. Hneď prvá noc bola magická. Dostala nás energia, bolo nám jednoducho povedané, veľmi krásne a postaviť si tam vilu, to bolo úplne prirodzené a plynulé. Nie z mojej hlavy. Ja som si totižto pred rokom a pol prešla takou zaujímavou transformáciou, vďaka ktorej sa zo mňa, z človeka, ktorý potreboval mať zázemie, ktorý potreboval vlastniť, stal človek, ktorý sa začal všetkého zbavovať a bolo mu lepšie, keď všetky tie hmotné statky nevlastnil. Rozhodnutie teda bolo na manželovi. Prebrali sme všetky pre a proti, lokalitu sme si zamilovali, miestnych ľudí tiež a ja som v tom manžela podporila. Teraz máme na Bali postavenú prekrásnu vilu, kde sme už tento rok strávili dva mesiace a ktorú prenajímame ďalej na Airbnb. Ako často sa tam budeme vracať, to netuším, ale keďže je svet veľký, radi by sme ho precestovali. Každopádne je veľmi pekné, mať niekde jeden zo svojich ďalších domovov.

 

Ako sme už spomínali, máte štyri krásne deti. Ako oni reagujú na zmeny pri sťahovaní a ako sa prispôsobujú vždy novej krajine, prostrediu a okoliu? Je to náročné?

Deti sú maličké, zatiaľ nikto nechodí do školy, sú na všetky slasti a strasti štyri, takže s presunmi nemajú jediný problém. Naše deti nemávajú ani jetleg, ani iné problémy spojené s presunmi. Nerobí im problém meniť škôlku, známych, kamarátov, opatrovateľku, izbičku. Nepovedala by som, že im na tom nezáleží, to vôbec. Vedieme ich, ale k tomu, že momentálne ich „domov“ je tam, kde sme my s manželom, takže akonáhle majú túto pevnú základňu v nás dvoch, prispôsobujú sa situácii úplne prirodzene.

 

 

Dá sa vôbec pripraviť a nachystať na tak veľké zmeny, ako je fakt, že nikde nie ste „doma“ a žijete kočovným životom. Tam, kde manžel dostane angažmá, tam idete?

Myslím si, že je to o povahe človeka. Ja som odmalička snívala, že budem cestovať, manžel úplne nie, každopádne roky v cudzine ho zmenili a otvorili mu oči. Možno, že sme sa aj my dvaja tak dokonale zžili, že presne taký život, ktorý máme, nás baví najviac. Pripraviť sa na to, sa asi úplne nedá, každopádne si dávame záležať na tom, že ten náš kočovný život nesmie vyzerať úplne kočovne. Čo znamená, že v každej destinácii si vždy nájdeme krásne bývanie, zariadime si ho podľa našich potrieb, aby sme sa v ňom cítili dobre. Možno je aj našou výhodou, že nelipneme na veciach. O veciach život nie je, takže určite nepremýšľam na začiatku sezóny o tom, čo sa stane napríklad s nábytkom a vybavením, až dostaneme novú ponuku a budeme sa musieť sťahovať. Vieme, že veci si nejakú dobu „požičiame“ a potom ich pustíme ďalej. Kúpim si jednu posteľ, kúpim si jeden dom a v ňom budem žiť celý život, to je niečo, čo ma strašne desí. Obaja s manželom si uvedomujeme, že život je krátky a upínať sa k miestam a veciam, nás nebaví, takže preto v našom kočovnom živote nevidíme jediný problém a naopak nás to veľmi baví.

 

Vaše príspevky na sociálnych sieťach, nenechávajú nikoho chladným. Je z Vás cítiť vyrovnanosť, pokoj a pokoru. Čo všetko tomu predchádzalo? Ako ste vôbec dokázali nájsť svoj vlastný pokoj pri tak hektickom živote?

Je pravda, že náš život je hektický, ale našťastie som sa naučila, že veľa vecí a činností, ktoré môžem delegovať na niekoho iného, som prestala robiť. Mnoho vzťahov, ktoré ma vysávali, som ukončila a vďaka tomu som získala väčšiu slobodu. Ale bojujem s tým. Som typ človeka, ktorý chce mať všetko dokonalé, či už od uprataného domu, po naplánovaný deň, po pocit, že som dokonalá matka, partnerka… To je problém, pretože, ak máte štyri deti, nikdy to doma nebude ako zo škatuľky. A ešte pokiaľ vám manžel odletí na týždeň preč, nezoženiete opatrovateľku, nie ste úplne v najlepšom rozpoložení, tak to býva celkom často veľmi náročné. Taký challenge. Veľa vecí nezvládam tak, ako by som chcela, ale pracujem na tom.

 

Ľutovali ste niekedy niečo, čo ste nestihli spraviť, keď ste sa rozhodli prispôsobiť svoj život rodine a manželovi?

Nič neľutujem, všetko čo prišlo, som si užila presne tak, ako som mala. Nemám pocit, že som sa kvôli manželovi niečoho vzdala, naopak mi náš vzťah mnoho dal.

 

Určite máte i vy sama nejaké nesplnené túžby a sny vo svojom živote. Či už kariérne alebo osobné. Aké to sú a aké máte plány do budúcna?

Mojim prianím a snom je, aby sme všetci boli zdraví, mohli sme žiť plnohodnotný život, aby deti mali krásnu budúcnosť a aby sme my dvaja s manželom prežili krásny a dlhý vzťah. Chcela by som sa s manželom dožiť spoločne vysokého veku, to je môj sen. Iné sny nemám. Mám najlepšieho muža, akého by som si kedy mohla priať, zdravé krásne deti, ostatné príde.

 

Čo Vás drží nad vodou, keď už naozaj máte všetkého po krk a potrebujete vypnúť?

Pomáha mi, keď si môžem čítať, hodím všetko za hlavu a otvorím si knihu. Pokiaľ je to už naozaj krízová situácia, tak to je potrebné byť len s manželom. Len my dvaja deň-dva. Zoženiem pre deti opatrovateľku a odídem preč.

 

Aký je život po boku profesionálneho hokejového brankára? A aké je to mať doma hviezdu takého rangu ako je Váš manžel?

Život vedľa môjho muža je krásny. Bolo pre mňa dôležité, naučiť sa akceptovať jeho potreby, išli sme do nášho spoločného života ako team, takže rovnako tak, ako on vie, čo ja potrebujem k svojmu životu, tak ja viem, čo on potrebuje, aby bol spokojný. Hokejový život je sám o sebe veľmi špecifický a tiež dosť krátky. Napríklad za posledných dvanásť rokov som muža všade nasledovala. Neverím na vzťah na diaľku, samozrejme je fajn si čas od času od seba oddýchnuť, ale dlhšie ako týždeň to ani jeden z nás nedávame. Samozrejme som na neho veľmi pyšná a možno aj jeho najväčšia fanynka. Jediný zápas si nenechám ujsť, či už naživo, alebo v televízii. Robím si z toho srandu, ale samozrejme mu čas od času pripomeniem aj to, že to, že sa mu tak darí a je úspešný, je i moja zásluha, pretože má vedľa seba tú najväčšiu podporu, ktorú by si mohol priať. A to samozrejme tvrdím absolútne bez namyslenosti :-).

 

Môžete nám prezradiť koľko ste už spolu a ako ste sa spoznali?

Sme spolu od deväťnástich rokov. Takže už skoro trinásť rokov. Spoznali sme sa v Českých Budejoviciach, kde Saša vtedy hral juniorskú ligu a kde som ja študovala.

 

Čo si na sebe po toľkých rokoch neustále vážite?

Neviem, čo si najviac na mne váži môj muž, to je otázka asi pre neho. Ale ja si na ňom vážim hlavne to, že má veľké a čisté srdce. Je taký môj prístav. Vážim si na ňom hlavne to, aký je manžel a otec. Žije pre nás. Je to typ človeka, ktorý neznáša klamstvo, podvody. Obidvaja si zakladáme asi na trošku iných hodnotách ako väčšina ľudí okolo nás a to ma veľmi teší. Naša láska prechádza postupne určitým vývojom a ja som veľmi rada, že na tom dokážeme obaja pracovať. Vážim si na ňom asi aj to, že on si váži mňa a dúfam, že by mi nikdy nedokázal ublížiť.

 

Častokrát nielen pri športe, ale i v živote človek prežíva úspechy i neúspechy. Máte nejaký tajný recept, ako to zvládať a byť vyrovnaným človekom?

Nedokážem povedať, že boli v mojom živote nejaké neúspechy. Všetko je tak, ako má byť a všetko, čo sa stalo, prišlo, aby ma posunulo ďalej. Čo sa týka manželových športových neúspechov… Tak tie prežívam veľmi, možno viac než on. Strach, stiahnutý žalúdok… Hovorila som si, že toto hádam asi už znovu nedám a už vôbec nie dvakrát, myslím u našich chlapcov. Lenže, zatiaľ to vyzerá tak, že náš najstarší syn bude chcieť ísť v ocinkových šľapajách. Je to ťažké, veľmi mu fandím, chcem aby bol najlepší. Prežívam to. Potom, keď sa mu nedarí, musím v priebehu chvíle z utrápenej manželky, vyrobiť podporu pre manžela a to je veľká úloha! Snažím sa. Niekedy to, ale býva dosť psychicky náročné. Sama na to recept nemám. Ale povedala som, všetko sa deje z nejakého dôvodu. A keď nejde o život… Nejde o nič.

 

Vieme, že veľmi rada čítate. Máte aj iný druh oddychu resp. ako trávite voľný čas a ako oddychujete?

Najradšej s manželom a deťmi. A tiež veľmi rada cvičím. Som maximalista, keď už cvičím, tak cvičím každý deň, všetok môj voľný čas trávim prevažne aktívne. Potom príde obdobie, keď si dám „voľno“, čo znamená, že svôj voľný čas trávim na sedačke, nad knihou, v posteli a užívam si dlhý spánok. V tom som tiež maximalista. Keď už, tak poriadne :-). Potom mi spadne zadok, narastie brucho a z pohodlného obdobia vletím do toho aktívneho :-).

 

 

Ste veľmi inšpiratívnou ženou. Prepokladali ste, že Vaše instagramové úprimné príspevky zasiahnú až toľko žien?

Vôbec. Založila som si Instagram pred šiestimi rokmi a to pre mojich kamarátov. Jednu dobu som neverila svojim očiam, koľko followers mi pribúdalo. Boli to stovky denne. Každopádne ma to veľmi teší. Stane sa niekoľkokrát do týždňa, že ma v Prahe stretnú ľudia, prevažne ženy, oslovia ma, zveria sa mi s tým, že ma sledujú, povedia mi, že ich moje rady alebo dokonca ja inšpirujem. To ma vždy veľmi poteší. Aj všetky správy, ktoré mi chodia. Preto sa často na Instagrame otvorím viac, než by som chcela. Chcem to, ale robiť za účelom toho, že tým, že sa zverím, popíšem svoju skúsenosť alebo zdelím svoj názor, môžem niekomu pomôcť. Každopádne, svoj Instagram robím absolútne prirodzene, nič cieleného. Jednoducho ho vediem tak, ako to cítim. Nenechám sa nikým obmedzovať a ani ovplyvňovať.

 

Čo si v živote najviac vážite a čo je „TO“ najviac NAJ práve pre Vás?

Rodina. Tá moja. Môj muž, moje deti.

 

Autor: S&S Foto credit: Aneta Kupcová

Make-up & Hair styling: Laura Berisha Beauty

Galéria

názov
názov
názov
názov
názov
názov